გვანცა ჭკადუა

მთავარი მეცნიერ თანამშრომელი, ბიოლოგიურ მეცნიერებათა დოქტორი, ცენტრის დირექტორი

მემბრანოლოგიის ლაბორატორია

მოკლე ბიოგრაფია

გვანცა ჭკადუამ დაამთავრა თბილისის სახელმწიფო უნივერსიტეტის ბიოლოგიის ფაკულტეტი  1994 წელს. 1994 წლიდან მუშაობა დაიწყო ივ. ბერიტაშვილის ფიზიოლოგიის ინსტიტუტში, მემბრანოლოგიის ლაბორატორიაში. 1997 წელს დაიცვა საკანდიდატო დისერტაცოა თემაზე აუცილებელი აქტივატორების და სრული ინჰიბიტორების უბნების რიცხვის განცაზღვრა მრუდის გეომეტრიული ფორმის ანალიზის მეთოდით. სადოქტორო თემის კვლევის საგანი იყო Na,K-ATPაზური სისტემის კინეტიკური ანალიზი. 2004 წელს გვანცა ჭკადუას მიენიჭა დოქტორის ხარისხი. 2012 წლიდან 2021 წლამდე გვანცა ჭკადუა ხელმძღვანელობდა ივ. ბერიტაშვილის ექსპერიმენტული ბიომედიცინის ცენტრის მემბრანოლოგიის ლაბორატორიას. 2021 წლიდან არის ივ. ბერიტაშვილის ექსპერიმენტული ბიომედიცინის ცენტრის დირექტორი.

გ. ჭკადუას კვლევის ძირითადი საგანია მრავალუბნიანი ფერმენტული სისტემების, ტრანსპორტული ATPაზების მოლეკულური მექანიზმების და რეგულაციის პრინციპების დადგენა. სატრანსპორტო ATPაზები წარმოადგენენ იონურ საქაჩავებს და  უჯრედში მიმდინარე მრავალ ფუნდამენტურ პროცესში იღებენ მონაწილეობას, რომელიც მოიცავს მემბრანული პოტენციალის შექმნას, კუნთის შეკუმშვას თუ ტოქსიური ნივთიერების გამოდევნას უჯრედიდან. ATP-ში აკუმულირებული ენერგიის ხარჯზე ეს მანქანური სისტემები უზრუნველყოფენ იონების გადატანას კონცენტრაციული გრადიენტის საწინააღმდეგო მიმართულებით. გ. ჭკადუას ამოცანაა ამ  ფერმენტული სისტემების კინეტიკური დახასიათება და მათი კინეტიკური თავისებურებების ფორმულირება. სატრანსპორტო ATPაზები მრავალუბნიანი ფერმენტული სისტემებია და არ ემორჩილებიან მიხაელის-მენთენის თეორია. მათი კინეტიკური მრუდები რთული გეომეტრიულო ფორმით ხასიათდებიან, რაც კიდევ უფრო ართულებს ამ ფერმენტული სისტემების კვლევას. მათი მოლეკულური მექანიზმის გაშიფვრა შესაძლებელია მრავალუბნიანი ფერმენტული სისტემების კინეტიკური ანალიზის მეთოდის გამოყენებით, როლმელიც ჩვენ განყოფილებაში იქნა შემუშავებული.

პუბლიკაციები:

1) G. Chkadua ; “Theprinsiples of transmembrane transport clasification “, Bull. of the Georgian  academy of sciences. 153, 1 (1996), 95-98.
2)  Z. Kometiani, G. Chkadua. “Powerparameters of general equation of enzymeand transport velocities”. Bull. of theGeorgianacademy of sciences. 153, 3, (1996),435-438.
3) G. Chkadua, Z. Kometiani; “Thedefinition of powerparameters of enzyme velosity equation by method of kineticcurveformanalysis”, Bull. of theGeorgianacademy of sciences. 156, 2, (1997),293-296.
4)  G. Chkadua, Z. Kometiani; “Definition of number of essentialactivatorsbymeans of kinetic curve form analysis”, Bull. of Georgian academy of sciences. 157, 1, (1998),125-128.
5)  M. Leladze, E. Nozadze,  G. Chkadua, Z. Kometiani; “K+–activation of the Mg – dependent cycle of  Na, K – ATPase. “ J. Biol. Phys. Chem. 2 (2001), p. 76-80.
6) G. Chkadua, E. Nozadze, M. Leladze,  Z. Kometiani; “Na+and K+activationmechanism of  Na, K – ATPasesystemattheexcess of Mg; “ J. Biol. Phys. Chem. 2 (2002), p. 19-24.
7) e. nozaZe, g. Wkadua, z. qomeTiani; “ Na,K–ATPazuri sistemis Na+ da K+ aqtivaciis meqanizmi ATP-is siWarbisas. “ saq. mecn. Aakademiis macne, biologiis seria, 29, 1-2, (2003), 121-128.
8) g. Wkadua, e. nozaZe, z. qomeTiani; “ Na,K–ATPazurisistemis Na+ da K+ aqtivaciis meqanizmi MgATP-is siWarbisas. “ saq. Mmecn. akademiis macne, biologiis seria, 29, 1-2, (2003), 193-202.
9)  Z. Kometiani, G. Chkadua, “ Determining a number of sites of partial effect modifiers by analysis of geometrical shape of acurve.” Bull. of Georgian academy of sciences. 166, 3 (2002), 564-567.
10)  G. Chkadua,  Z. Kometiani, “ Determining of number of sites for bindingthemodifiers.”  Bull. of theGeorgianacademy of sciences. 167, 1 (2003), 119-122.
11) g. Wkadua, “ Na,K–ATPazuri sistemaze Na+da K+ ionebis moqmedebis molekuluri meqanizmi. “ saq. Mmecn. Aakademiis macne, biologiis seria, 29, 3-4 ( 2003 ) 477-483.
12) g. Wkadua, “ rTuli geometriuli formis mqone mrudebis analizis principebi.” saq. Mmecn. Aakademiismacne, biologiis seria, 29, 3-4, (2003) 485-491.
13) Z. Kometiani , G. Chkadua, “Powerparameters for therateequations of enzymes with multiple ligand-binding sites  “ J. Biol. Chem. (2003); 3, 78-81.
14) G. Chkadua, “An apparent order of reaction.” .”  Bull. of the Georgian academy of sciences. 168;2, (2003), 336-339.
15) e. nozaZe, g. Wkadua, “Mg-ATPazuri aqtivobis damokidebuleba substratisa da modifikatorebis koncentraciaze”, saq. Mmecn. Aakademiis macne, biologiis seria, 30, 5, (2004), 693-699.
16) E. Nozadze,  G. Chkadua, Z. Kometiani; “ Bivalent cation-activated ATP-ase,”  Neurosciences, vol.1, 4, (2005), 49-54.
17) g. Wkadua., l SioSvili., n.kviwinaZe “Mn-ATPazas Mg2+-iT regulaciis meqanizmi”. saq. mecn. akad. macne, ser. biol. A, t. 35, #3-4, (2009), gv. 273-277;
18) g. Wkadua., l. SioSvili., n.kviwinaZe “Mn2+-iT aqtivirebuli Mg2+-damokidebuli ATPaza”. saq. mecn. akad. macne, ser. biol. A, t. 35, #1-2, (2009), gv. 125-131;
19)  L. Shioshvili, N. Kvitsinadze, G. Chkadua, Z. Kometiani  “Influence of neurotransmitter and synaptosomal factor on divalent cation activated ATPase activity”. Proc. Georg. Acad. Sci., Biol. Ser. B, v.8, No.3-4, (2010),  p.17-19;
20)  N. Kvitsinadze, G. Chkadua, L. Shioshvili, Z. Kometiani “Some kinetic properties of Cu-ATPase”. Proc. Georg. Acad. Sci., Biol. Ser. Bv.8, No.3-4, , (2010),  p.1-5.
21)  N. Kvitsinadze, G. Chkadua, L. Shioshvili, Z. Kometiani “Some kinetic singularities of Mg2+ -dependent Mn-ATPase in rat Brain synaptic membranes” Biol. Traceelem. Res. 144, (2011), 951-964.
22) l. SioSvili, n. kviwinaZe, g. Wkadua,  T. jariaSvili,   “Zn2+ damokidebuli Mg-ATP-azuri aqtivoba”; saq. mecn. erovn. akad. macne, biomed. seria, t. 38, #5_6, (2012), gv. 335-340;
23) e. nozaZe, n. aruTinova, Gg. Wkadua,  T. jariaSvili, “zogierTi modifikatoris gavlena Mg2+-damokidebul Ca-ATPazur sistemaze;’’ saq. mecn. erovn. akad. macne, biomed. seria, t. 38, #5_6, (2012), gv. 309-313;
24) l. waqaZe, m. lelaZe, s. ZnelaZe,  g. Wkadua; ‘’NO3- da SO42 anionebiT aqtivirebuli Mg-damokidebuli ATPaza’’; saq. mecn. erovn. akad. macne, biomedseria, t. 39, #1_2 (2013), gv. 69-73;
25) l. SioSvili, n. kviwinaZe, g. Wkadua,  ‘’Mg2+iT aqtivirebuli Zn-ATPaza”; saq. mecn. erovn. akad. macne, biomed. seria, t. 39, #1_2, (2013), gv. 63-68;
26) ე. ნოზაძე, ნ. არუთინოვა, გ. ჭკადუა, ‘’Mg-დამოკიდებული Ca-ATPაზური აქტიობის დამოკიდებულება Ca-ის კონცენტრაციაზე’’ საქ. მეცნ. ეროვნ. აკად. მაცნე, ბიომედ. სერია, ტ.39,  №1-2, (2013), gv. 83-88;
27) e. nozaZe, n. aruTiniva, l. waqaZe, l. SioSvili, m. lelaZe, s. ZnelaZe,  g. Wkadua, “MgATP-azas gamokvlevis zogierTi sakiTxi”,saq. mecn. erovn. akad. macne, biomed. seria, t. 40, #3_4, (2014), gv. 159-163;
28)  S. Dzneladze,  L. Tsakadze, M. Leladze, E. Nozadze, N. Arutinova, L. Shioshvili, G. Chkadua, ‘’Comparative analysis of Mg-dependent and Mg- independent HCO3-ATPases’’,   J. Membrane Biology, Vol. 248, (2015); 53-58,
29) E. Nozadze, N. Arutinova, L. Tsakadze, L. Shioshvili, M. Leladze, S. Dzneladze,  G. Chkadua, “Molecular mechanism of MgATPase activity”,,   J. Membrane Biology, Vol. 248, (2015);  295-300,
30) ლ. წაქაძე, ე. ნოზაძე, ლ. შიოშვილი, მ. ლელაძე, ნ. არუთინოვა, ს. ძნელაძე, გ. ჭკადუა ,,ჰორმეზისის მოვლენის შესწავლა Na,K-ATP-აზური სისტემის აქტიობაზე". საქ. მეცნ. ეროვნ. აკად. მაცნე, ბიომედ. სერია, ტ. 41, #3-4, (2015).გვ.181-185,
31) ლ.წაქაძე, მ. ლელაძე, ს. ძნელაძე, ე. ნოზაძე, ლ. შიოშვილი, ნ. არუთინოვა, ს. კუპრაძე, გ. ჭკადუა. ‘’Mg,HCO3--ATPაზური აქტიობის ცვლილება ვირთაგვის თავის ტვინის მემბრანულ  ფრაქციებში სუსტი სტრესოგენული ფაქტორის ზემოქმედებით’’. საქ. მეცნ. ეროვნ. აკად. მაცნე, ბიომედ. სერია, ტ. 42, #3-4, (2016) გვ. 193-198.
32) E. Nozadze, L. Shioshvili, L. Tsakadze, N. Arutinova, M. Leladze, S. Dzneladze, G. Chkadua. ‘’Kinetic Features of Transport ATPases’’. Systemic, Cellular and Molecular Mechanisms of Physiological Functions and Their Disorders (Proceedings of Iv. Beritashvili Center for Experimental Biomedicine-2015). Nova Science Publishers, Inc. New York, 2016
33) გ. ჭკადუა, ე. ნოზაძე, ლ.წაქაძე,  ლ. შიოშვილი, მ. ლელაძე,  ნ. არუთინოვა, ს. ძნელაძე,  ს. კუპრაძე. ‘’მძიმე მეტალების გავლენა Na,K-ATPაზურ და Mg-ATPაზურ სისტემებზე’’. საქ. მეცნ. ეროვნ. აკად. მაცნე, ბიომედ. სერია, ტ. 43, #1-2, (2017). გვ. 51-55.
34) ს. კუპრაძე,  ლ.წაქაძე,  ე. ნოზაძე, ლ. შიოშვილი, მ. ლელაძე,  ნ. არუთინოვა, ს.ძნელაძე, გ. ჭკადუა. ‘’მძიმე მეტალების (Cd, Pb) ზეგავლენა Cl-ATPაზაზე ვირთაგვას თავის ტვინის სინაფსური მემბრანების ფრაქციაში’’. საქ. მეცნ. ეროვნ. აკად. მაცნე, ბიომედ. სერია,  ტ. 43, #5-6, (2017).გვ. 231-234.
35)  მ. ლელაძე,  ლ. წაქაძე, ე. ნოზაძე,  ლ. შიოშვილი, ნ. არუთინოვა, ს. ძნელაძე,   ს.კუპრაძე.  გ. ჭკადუა.‘’ოუაბაინის ზეგავლენა მაგნიუმ-დამოკიდებულ Ca2+და HCO3--ით აქტივირებულ ATPაზებზე ვირთაგვას თავის ტვინის სინაფსური მემბრანების ფრაქციაში’’, საქ. მეცნ. აკად. მაცნე, ბიომედ. სერიატ. 44, #5-6, (2017).გვ. 361-366.
36) G. Chkadua*, L. Tsakadze, E. Nozadze, M. Leladze, S. Dzneladze, L. Shioshvili,N. Arutinova and S. Kupradze. ‘’Zn2+DependedMg-ATPase Activity’’, Nova Science Publishers, Inc. New York, (2018) 11-22.
37) ლ. წაქაძე, ე.ნოზაძე, ლ. შიოშვილი, მ. ლელაძე, ნ. არუთინოვა, ს. ძნელაძე, გ. ჭკადუა, “PChMB ზეგავლენა ტრანსპორტულ ATP აზებზე”, საქ. მეცნ. ეროვნ. აკად. მაცნე, ბიომედსერია, ტ. 45, N 1-2, 2019.
38) S. Dzneladze, L. Tsakadze, E. Nozadze, L. Shioshvili, M. Leladze, N. Arutinova, T. Jariashvili, S. Kupradze and G. Chkadua “Chloride anion-activated ATPase”, The Journal of Biological Physics and Chemistry, V 20, N1, pp.37-40.
39) გ. ჭკადუა, ე. ნოზაძე, ლ. წაქაძე , ლ. შიოშვილი, ნ. არუთინოვა, მ.ლელაძე, ს. ძნელაძე  ,,Na,K-ATPაზა და  ROS ჰორმეზისი." საქ. მეცნ. ეროვნ. აკად. მაცნე, ბიომედ. სერია,  2020,  ტ.46, N 5-6, გვ. 349-355